Projektové aktivity

     Listnaté porasty v CHKO Štiavnické vrchy  sa vyznačujú prirodzenosťou. Sú väčšinou rôznorodé, pretože stanovištné podmienky vyhovujú ekologickým nárokom viacerých  drevín. Vznik rovnorodých listnatých porastov má pričinnú súvislosť v silnej kompetičnej schopnosti jednej dreviny voči ostatným (napr. Fagetum pauper, Fagetum typicum – holé a typické bučiny). V zmiešaných listnatých porastoch je potrebné dreviny rozdeliť na tie, ktoré produkujú hodnotovú produkciu (dub, buk, javor, jaseň, čerešňa)-pozitívny výber  a dreviny, ktoré majú výchovný, resp. formotvorný vplyv na dreviny kvalitatívnej produkcie (hrab, lipa). Nakoľko kvalitné stromy jednotlivých drevín sú v porastoch rozmiestnené nepravidelne, dôsledným uplatňovaním pozitívneho výberu vzniká nepravidelné hlúčkovité až skupinovité rozpojenie porastu.
V rovnorodých bukových porastoch je rozhodovací proces jednoduchší, nakoľko pri pozitívnom výbere sa orientujeme len na kvalitovo najlepšie jedince jednej dreviny. Jeho vysoká tolerancia na svetlo vytvára predpoklad uchovania stromov podúrovne ako ochranných zložiek kvalitných úrovňových stromov. V zmiešaných listnatých porastoch musí odborný lesný hospodár prihliadať na ekologické nároky a úlohu drevín. V prípade bukovo-dubových, resp. dubovo-bukových porastov je potrebné v prípade kvalitných jedincov duba umožniť im postavenie nadúrovňového stromu s uvoľnením ich koruny v úrovni a zabezpečením podúrovňových zložiek drevinou buk.

Kvalitná porastová zásoba verzus prirodzená obnova- základ zachovania pôvodných drevín

Stupňovaním  kvalitnej porastovej zásoby bude potrebné začať v rastovej fáze tenkej kmeňoviny (vo veku nad 60 rokov), kedy je kvalita  kmeňa nositeľa hodnotovej produkcie vyformovaná. Prebierky s pozitívnym výberom v úrovni, dostatočne dlhý priamy a plnodrevný kmeň (10-15 m) vytvára predpoklady pre maximálne možný rozvoj koruny ako nositeľa asimilačného aparátu (rastovej energie). Celý pestovný zásah je orientovaný na formovanie a zväčšovanie objemu ale hlavne clonenej plochy ich korún, čím sa má stupňovať prírastková energia jednotlivého stromu cez väčší prístup svetla a väčšiu kapacitu asimilačného aparátu.
V tejto súvislosti treba pripomenúť, že formovanie veľkosti koruny a clonenej plochy pri drevine dub  je problematickejšie. Dub ako poloslnná drevina má tendenciu rýchlejšieho odumierania   spodných vetiev v prípade, že je výrazne tlačená výškovým rastom  vlastných vrastavých jedincov alebo stromov  hrabu. Pri nej je potrebné maximálne uvoľnenie koruny nielen z priestoru okolitých jedincov , ale aj od  spodu  odstránenním vrastavých jedincov. Len tak sa spomalí resp. zabráni redukcii  koruny. Pri buku s ohľadom na jeho vysokú toleranciu na svetlo a efektívne využívanie transmisného svetla  je učinné odstraňovanie úrovňových jedincov.
Na druhej strane, kapacitne veľká koruna buka na 10-15 m dlhom kmeni aktivizuje koreňový systém ísť hlbšie a zároveň je uloženie ťažiska stromu nižšie, čím sa statická stabilita stromu výrazne zvyšuje.
Z poznatkov dendrometrie je známe, že dolná tretina kmeňa predstavuje asi 60% jeho celkového objemu. Ak je tento kmeň vysoko kvalitný  svojim zhodnotením vysoko prekračuje zhodnotenie celého kmeňa pri inej variante výchovy. Výsledky našich meraní v takýchto porastoch ukázali, že silné uvoľňovacie zásahy na úrovni 15-20% zásoby znamenali dvojnásobne väčší hrúbkový prírastok na kvalitných stromoch buka, v porovnaní s kvalitnými stromami, kde sila zásahu bola 10%, čo je obvyklé pri návrhu hospodársko-úpravníckych opatrení v tenkých bukových kmeňovinách.
       V prípade zmiešaných hrabovo-dubových porastov (slt Carpinteto-Quercetum) ak je dobre vyformovaná podúroveň porastov hrabom, je možné stupňovať silu zásahu v prospech  kvalitných nadúrovňových, resp. úrovňových dubov s cieľom vystupňovania ich hodnotovej produkcie. S uvoľňovaním korún dubov sa musí začať skôr ako s uvoľňovaním korún kvalitných bukov, pričom vytypované kvalitné duby sa ťažia v závere obnovnej doby takýchto zmiešaných porastov.
Pri silnejších zásahoch v prospech práce s korunami kvalitných vytypovaných jedincov (cieľových stromov) sa hlavne v bukových, resp. dubovo-bukových ale aj bukovo-dubových porastoch vytvárajú už 60-70 rokoch podmienky pre klíčenie, ujímanie, prežívanie a odrastanie semenáčikov, hlavne buka - nastupuje prirodzená obnova. Následne vzniká mozaikový typ štruktúry porastu. Kategória obnovnej doby v ponímaní podrastového hospodárskeho spôsobu, ktorý sa uplatňuje v lese vekových tried stráca svoj význam. Limitujúcim faktorom bude cieľová hrúbka vysoko kvalitných (cieľových) stromov odvodená od optimálneho zhodnotenia príslušnej dreviny. Pri dobrom priestorovom rozdelení porastov so šírkou pracovných polí 40-50 a pri šetrnosti použitia ťažbovo-približovacích technológií sa zachová následný porast, ktorý už bude mať z pohľadu vekového, výškového a hrúbkového rozdielu skupín charakter rôznovekosti. Štruktúra takýchto porastov do budúcnosti bude vytvárať predpoklady znižovania nákladov na ich formovanie, pretože v rámci porastu budú skupiny v rastovej fáze mladiny, žrďkoviny, žrďoviny, tenkej kmeňoviny, kde vybratím kvalitných stromov s cieľovou hrúbkou ich speňaženie vykryje náklady na výchovu skupín mladín, resp. žrďkovín, tých fáz porastu, ktoré sú z pohľadu ekonómov najnákladnejšie. Pri väčších výmerách dielcov ako základných jednotiek priestorového rozdelenia lesa bude môcť lesný hospodár do budúcnosti dosiahnuť ich ekonomickú samostatnosť. Uplatnením  pestovnej koncepcie mozaikových porastov sa vytvárajú predpoklady zachovania porastov s pôvodnými drevinami.